Je tu čas stužkových, ku ktorým neodmysliteľne patria krátke literárne útvary zvané častušky alebo čierna kronika. Typická dnešná častuška vyzerá asi takto: Na každého úsmev hodí, / v lete, v zime v sukni chodí. / Z blond na čiernu zmenila sa, / neubudla jej tým krása. / Ruštinu má v malíčku, / nadpis Russia na tričku. / Diplomatkou sa chce stať, / chyby vlády naprávať. / Ideálom všetkých chlapcov je, // keď sa naša Ivka usmeje…
Združený rým, sylabizmus, banality zo života spolužiakov… Pripomína to poéziu niektorého zo štúrovských epigónov či detskú riekanku. A práve autorov takýchto veršov by som v nasledujúcich riadkoch rád inšpiroval (v žiadnom prípade nie karhal!). Pozrite sa, ako úlohu napísať niečo vtipné do čiernej kroniky zvládli minuloroční štvrtáci Dominika Šalamonová, Ema Kalenská a Jaroslav Hofierka (4. B). Všetci si zvolili voľný verš a (mimovoľne) ukázali, že o ňom aj niečo vedia.
Viem, častuška je taký žáner, od ktorého sa neočakáva viac ako ľudová tvorivosť, ale predsa, prečítajte si aspoň niekoľko nasledujúcich veršov, možno sa vám takýto spôsob zapáči.
P. S. A váš slovenčinár bude odchádzať nadšený, že sa mu podarilo spolu s vami úspešne prejsť cestou tŕnistou od štúrovcov až do 21. storočia.
Básničky zverejňujem so súhlasom autorov, ich spolužiakov a Ľudmilky. Ďakujem!
Adam B.
Tesne po zvonení
hľadá správnu triedu
plnú cyklov a podmienok
a vdýchne život robotovi,
ktorý inak len ticho sedí
asi ako on na hodine
nemčiny, ktorú tak veľmi
miluje.
Keby nebolo školy
– ach, keby! –
zobral by gitaru
iPad a bicykel
a išiel by na sever,
kde namiesto autobusov
počuť len zvuk gitary,
smiech
a praskanie ohňa.
P. S. Aká bola otázka?
Justína J.
Žiaden podpis
by nikdy nesfalšovala
alebo by sa priznala
nefalšovane dievčensky
s láskavým úsmevom
a slušným ospravedlnením
Pozná viac farieb ako ostatní
má zbierku náušníc
skromne rozpráva o krásne
a s rovnakou skromnosťou
sa zabáva
spieva a tancuje
počas dlhých nocí číta Cooka
a s láskou pečie
najlepšie bábovky
Cíti prítomnosť večnosti
A kráča pevným úprimným
krokom za svojimi snami
P. S. Joj, ja neviem, poraď mi!
Jakub M.
Nevstáva s východom slnka
kráča do školy
akoby nič
Vektorové polia
a binárne stromy
zdobia jeho cestu
po celý rok
Počuje správnu tóninu
a dýcha do kovu
s frekvenciou chlapa
pre radosť sebe aj najbližším
Poteší pozdravom
Ani po nemecky by to nebol
Žiaden problém
P. S. To je ľahké!
Katarína N.
Ambícia a nespútanosť.
Ona dávno bola
mažoretka,
teraz vidíš kabelku na lakti
a na poličke laky všetkých druhov.
Vymýšľať obedové menu,
po taliansky,
starať sa o hodváb
a mať v číslach poriadok.
Hlasné kýchnutie,
nákazlivý smiech,
oheň v očiach
a hlava vysoko.
No oblaky sú ďaleko,
blízko pritiahne si len sny
a vyleje srdcia mužom.
P. S. Pán profesor, nemohli by sme preložiť písomku?
Marek S.
Ovláda fyziku letu
pláva krajinou
lietadlom
alebo na motorke
Zvuk ukulele
a temperovaný klavír
znejú po chodbách
V hluchej chvíli si pustí
kalifornský rap
Cvičí urputne
o dušu
formuje telo aj ducha
chráni nás pred učiteľmi
chráni nás svalmi
a otázkami na hodine
P. S. Budú rezne.
Katarína S.
Kreslí obrazy
farbami jesene na plátno
jej vlastného sveta
kde slnko nikdy nezapadá
a ľudia žijú
v objatí prírody
Oživuje slová
píše rozprávky
má jemnosť a pokoj vnútri duše
aj navonok
chodí rýchlo
ale nežije tak
stojí chrbtom
k virtuálnym priateľom
a neotočí sa
lebo vie
že nechať sa unášať krásnom
je viac
P. S. Už zvonilo.
Marek T.
Hľadá zákony tohto sveta
v skúmavkách,
v chemickom labáku,
skúša, skúša.
Zaujíma ho miesto, kde červené slnko vychádza
na bielom podklade.
Tam by sedel pod kvitnúcou čerešňou
pil čaj
a skladal origami.
Úprimne a dobrácky sa pozrie
do očí pocestného,
zastane,
a zasmeje sa smiechom nevinného
dieťaťa,
lebo niekedy strieľa mimo
alebo
až príliš do stredu.
P. S. Ale prečo je to tak?
Tomáš T.
Na dlhom pochode
v Slanských vrchoch
premýšľa o pôvode Chetitov
teší sa zo svojich priateľov
a zo svojho vlčiaka
s ktorým sa rozpráva o tom
ako niektorí ľudia hľadajú zmysel života
na nesprávnych miestach
Vytrvalo ako Nansen
beží za cieľom v diaľke
beží po zelenom poli
vo svojom vlastnom drese
ktorý si ušil sám
tvrdou robotou
Skromne rozpráva
o tajomstvách sveta
ktoré iní nepoznajú
P. S. Bol som u doktora.
Ľudmilka
Pri ťažkom rozbehu
stála pri nás
v láskavej
rozhodnej
organizátorskej póze
Naučila nás vážiť si
zdravie
prírodu
jeden druhého
jej smiech dokáže
roztopiť všetky ľady
a jemne zvýšený hlas
znehybní aj
trávu kolísajúcu sa vo vetre
Je svetlom sveta a
soľou zeme
Každý deň
Keď sa usmieva na
svoje deti
ktorými sme mohli byť
aj my
P. S. Moji zlatí, však vy ste šikovní!
