Sofokles bul najvekši grecki dramatik, co žil v Atenoch. Tragedie, co už znace, su Antigona a Vladca Oidipus.
Antigona bulo šmele dzivče, co ukazalo, že ňeňi britkim pľemenom, aľe herdim človekom. Jej herdosc i ľubosc ku bratom jej braňeli banovac skutek, co urobela. Nebala še isc za svojim i kec znala, co ju čeka. Pravda bula pre ňu vecej než život. Antigoňe še bridzil Kreon, ňe bars dobri vajda, co sebe ňedal povedzec. Dal ju zavrec do kripti, no nakoňec na to doplacel sam. Stracel ľudzi, co mal rad.
V prectaveňu Antigona od režisera Martina Čičvaka vidzime vecej vecoch, co ňebuľi v kniške. Napriklad toto Kreonovo baveňe na gitare kec Haimon daco hutorel. Kreon chcel šickim ukazac, že je chlop, bo bul na vojňe.
Lachi buľi moderne. Kreon mal obľečeni gerok jak poľitik, Antigona svojim obľečeňim pripominala šaľene dzifče, co ňezna, co zo sebu, no a Ismena take ňeviňatko. Tvorcove še snaželi obľečeňim preňesc dzej do pritomnosci.
Daľej tu bul zubni kartaček, co simboľizoval pripravu pred tim ňež Kreon prehutorel. Čisceňim zuboch še Kreon zbavuje špinavstva, co narobel.
Komedijanci maľi zmeňene repľiki. Antigona šikala na podiu pred Kreonom, abo chlop, co vypatral jak bundaš, co privedol bosoraka…
Toto co hraľi v divadľe še mi vobec ňepačelo. Daktorim vecom som ňepochopela (napriklad totim spadnutim krabicom co vypatraľi jak teľevizori na koncu hri)… Ňeznam, či tota, co hrala Antigonu, bula aš taka dobra. V kňiške mohla mac Antigona ošemnasc roki a v hre bula jakaška stara.
Lachi še mi bars nepačeli a račej by som bula, kebi maľi obľečene toto co v antike.
(Martina Javorková)
