Vystúpila som z lietadla, zavolala si taxík a viezla som sa ulicami nočného Llanfairpwllgwyngyllgogerychwyrndrobwllllantysiliogogogocha. Keď ma rodina Trópovcov pozvala na výlet do ich letného sídla vo Walese, predsa len som sa čudovala, ale cez telefón mi povedali, že mi všetko vysvetlia, keď sa tam dostavím.
Po dvoch hodinách som dorazila pred vysokánsku budovu purpurovej farby s honosným schodiskom. Zaklopala som a po chvíli mi otvoril Ujo Epiteton, ktorého počas celého výletu nazývali Strýko Epi. Bol taký iný… Všetko prežíval až veľmi citlivo a v dome či v jeho okolí mi toho veľa ukázal a predstavil – tajomnú komnatu, pusté nádvorie, voňavé kvety, desivé ticho okolitej lúky, majestátny luster, jemné zvuky listov či mohutné vŕby. Keď sme skončili prehliadku, voviedol ma do obývacej izby, kde v hojdacom kresle sedela jeho sestra Metonymia.
Tá bola na rozdiel od svojho brata introvertka, zahľadená do seba. Vždy rozprávala o nejakom vnútornom vzťahu dvoch vecí. Úprimne, Metonymiu som mala rada najmenej. Nechápala som ju. Rozprávala mi o svojom šéfovi, ktorý sa živí perom. To bolo veľmi čudné, no čudnejšie bolo, že ten šéf často čítal… Puškina… Ako sa dá čítať človek, mŕtvy človek? Nečítame predsa knihy od Puškina? Radšej som sa k nej často nepribližovala.
Ďalšia Epiho sestra sa volala Metafora. Vo Walese bola s dcérou Personifkou. Personifka bola zábavná, mala mnoho domácich zvieratiek a zbožňovala sa s nimi hrať. Jej izba bola plná zbytočností. Štyri stoličky, dvanásť postelí, šesť budíkov, ktoré zvonili v rovnaký čas, kopa umelých kvetov a všeličo iné. O všetkom tvrdila, že to je živé. Bežne ste od nej počuli vetu ako „Kvietok zaplakal, keď som odchádzala“. Alebo večer. Vždy sa ma pýtala, či slniečko išlo už spať… Ja som sa nad tým len pousmiala.
Môj najobľúbenejší bol ale Epiho bratranec Symbol. Mal neuveriteľne veľké oči, na krku nosil kríž a jeho domáce zvieratko bol orol. Často chodil v čiernom a v izbe mal vystavený obraz Tatier.
Na večeri v posledný deň mi rodina Trópovcov oznámila, že do Walesu prišli, aby si oddýchli od Slovenska a slovenských detí v školách. Mrzelo ich, ako veľmi si ich žiaci mýlia s Figúrovcami a poprosili ma o pomoc. Či by som im konečne nevysvetlila rozdiel medzi Trópovcami a tými opakujúcimi sa Figúrovcami. Bolo mi ich ľúto.
Po návrate domov som sa rozhodla Trópovcom pomôcť. Dúfam, že úspešne.
Teta Slovenčina
(Martina Kropuchová, II. C v škol. roku 2017/2018)
