Píš ako Brautigan – 2. časť (tvorivé písanie k téme Metafora a prirovnanie)

Zadanie

„Nebolo to až také hrozné: bol jasný a teplý jesenný deň. Spolu so mnou stála na zastávke aj jedna staršia pani. Ako sa hovorí, celkom všedná situácia. Mala so sebou veľkú kabelku a biele rukavičky, ktoré jej priliehali na ruky ako zeleninové šupky.

Popri nás prefrčal Číňan na motorke. Trocha ma to zaskočilo. Nikdy predtým som si totiž nepomyslel, že aj Číňania môžu jazdiť na motorkách. Niekedy je skutočnosť taká priliehavá ako zeleninové šupky na rukách tej starej dámy.“ (Richard Brautigan: Starý autobus)

Všimli ste si to? Brautigan najprv použije prirovnanie: geniálne, originálne, vtipné, bláznivé, čudné, choré atď., v závislosti od vkusu čitateľa… Neskôr s rovnakým nápadom pracuje ako s metaforou. Aj takto vytvára fantastický svet svojich poviedok.

Napíšte prozaickú miniatúru, v ktorej napodobníte tento Brautiganov postup.

Riešenie

Tmavý les

Kráčal som po vychodenom chodníku, ktorý ma viedol tmavým, až nepríjemne tichým lesom. V tme mi vysoké, štíhle stromy, takmer nebadateľne tancujúce v nočnom vánku, pripomínali obrovské stonožky a ich konáre pokryté ihličím zrazu vyzerali ako desiatky pohyblivých chlpatých nôh. Stonožky boli nekonečné, ich týčiace sa hlavy nebolo pre tmu vidieť… Alebo azda naozaj nemali konca?

Dal som sa do behu. Každou sekundou som mal silnejší pocit, že ich dlhé končatiny sa stále viac a viac približujú. Drsné kôrovité telá ma chcú za každú cenu dolapiť. Avšak stonožky sa nemuseli namáhať. Vzápätí som sa totiž potkol, narazil priamo do jednej z nich a upadol do bezvedomia…

(Jakub Polačok, 1. A 2020/2021)