Ako každý rok, aj dnes som sa zahral na žiaka a vyriešil som si maturitný test zo slovenského jazyka a literatúry (kód 8471). Svoje pripomienky som spísal a poslal Národnému ústavu certifikovaných meraní. Možno sa vám zídu.
V úlohe č. 48
sú žiaci vyzvaní, aby vypísali z otázok pre J. Svoradu jedno slovo, v ktorom sa uplatnilo pravidlo o rytmickom krátení. Počas opravy sme sa stretli s riešením „vnímate“, ktoré však nebolo uvedené v kľúči správnych odpovedí.
Nazdávam sa, že ide správnu odpoveď. S kolegami z Prešovskej univerzity (M. Ivanová, J. Jambor) sme sa zhodli na tom, že sloveso „vnímať“ patrí do časovacieho vzoru „chytať“. V tvare neurčitku sa pravidlo o rytmickom krátení neprejavuje, avšak v tvare „vnímate“/„chytáte“ už áno.
V úlohe č. 32
mali žiaci pomenovať umelecký jazykový prostriedok, ktorý predstavuje zvýraznená veta v ukážke 4. Za jednu z možných správnych odpovedí bol považovaný termín „básnická otázka“. Nazdávam sa, že možno uznať aj odpoveď „rečnícka otázka“. Podstata je tá istá. Ide o otázku, na ktorú sa neodpovedá, príp. je odpoveďou negácia. Viem si predstaviť prísnejšie rozlišovanie týchto pojmov na skúške z teórie literatúry na vysokej škole. Na strednej škole to považujem za zbytočné. Nazdávam sa, že žiak, ktorý odpovedal „rečnícka otázka“, nemal stratiť bod. Na hodinách sa často stretávame s prienikmi umeleckého a esejistického či rečníckeho štýlu.
Úloha 55
Ak žiak v úlohe 55 napísal do odpoveďového hárka namiesto slova „šušlanie“ slovo „šušľanie“, stratil bod. Stratiť bod za to, že sa žiak v strese pomýli pri prepisovaní, považujem za zbytočné. Úlohou bolo vyhľadať slovesné podstatné meno a v tom bol žiak úspešný. Ako učiteľa ma často rozčuľuje, keď žiak nedokáže bez chyby prepísať text, no tento neduh sankcionujem až vtedy, keď sa v práci opakuje, keď skutočne ide o nedbalosť. V takomto prípade to žiak spravidla prijme.
V úlohe 46
autori testu doslova navádzajú žiaka, aby hľadal okrem dĺžňa aj iné diakritické znamienka „Pomenujte diakritické znamienka, ktoré sa nachádzajú…“, hoci v ukážke sa nachádza zo slovenských diakritických znamienok iba dĺžeň. Treba sa vžiť do situácie maturanta…
Povinné čítanie verzus odporúčané čítanie
Pri zaraďovaní ukážok z diel, ktoré nepatria do povinného čítania, treba byť opatrný, aby si testová úloha nevyžadovala detailné poznanie uvedeného (odporúčaného, nie však povinného) diela. Priestor, ktorý vzniká po prebratí diel na povinné čítanie, chápem ako priestor pre seba a svojich žiakov, v ktorom sa nemusí nevyhnutne objaviť Sládkovičov Detvan (na hĺbkovú analýzu je povinne určené dielo Marína), ani Beckettovo Čakanie na Godota (povinná je Plešatá speváčka E. Ionesca), aj keď ide o zaujímavé diela.
V žiadnom prípade nezastávam názor, že východiskovým textom má byť iba povinná literatúra, avšak pri niektorých úlohách (keď som sa vžíval do situácie žiaka) som mal pocit, že správne riešenie viem iba preto, lebo dielo poznám, že informácie čerpám aj mimo východiskového textu.
Juraj Sabol (Gymnázium J. A. Raymana, Prešov)
