Autor js_admin

Sofokles bul najvekši grecki dramatik, co žil v Atenoch. Tragedie, co už znace, su Antigona a Vladca Oidipus.

Antigona bulo šmele dzivče, co ukazalo, že ňeňi britkim pľemenom, aľe herdim človekom. Jej herdosc i ľubosc ku bratom jej braňeli banovac skutek, co urobela. Nebala še isc za svojim i kec znala, co ju čeka. Pravda bula pre ňu vecej než život. Antigoňe še bridzil Kreon, ňe bars dobri vajda, co sebe ňedal povedzec. Dal ju zavrec do kripti, no nakoňec na to doplacel sam. Stracel ľudzi, co mal rad.

V prectaveňu Antigona od režisera Martina Čičvaka vidzime vecej vecoch, co ňebuľi v kniške. Napriklad toto Kreonovo baveňe na gitare kec Haimon daco hutorel. Kreon chcel šickim ukazac, že je chlop, bo bul na vojňe.

Lachi buľi moderne. Kreon mal obľečeni gerok jak poľitik, Antigona svojim obľečeňim pripominala šaľene dzifče, co ňezna, co zo sebu, no a Ismena take ňeviňatko. Tvorcove še snaželi obľečeňim preňesc dzej do pritomnosci.

Daľej tu bul zubni kartaček, co simboľizoval pripravu pred tim ňež Kreon prehutorel. Čisceňim zuboch še Kreon zbavuje špinavstva, co narobel.

Komedijanci maľi zmeňene repľiki. Antigona šikala na podiu pred Kreonom, abo chlop, co vypatral jak bundaš, co privedol bosoraka…

Toto co hraľi v divadľe še mi vobec ňepačelo. Daktorim vecom som ňepochopela (napriklad totim spadnutim krabicom co vypatraľi jak teľevizori na koncu hri)… Ňeznam, či tota, co hrala Antigonu, bula aš taka dobra. V kňiške mohla mac Antigona ošemnasc roki a v hre bula jakaška stara.

Lachi še mi bars nepačeli a račej by som bula, kebi maľi obľečene toto co v antike.

(Martina Javorková)

Zadanie

„Nebolo to až také hrozné: bol jasný a teplý jesenný deň. Spolu so mnou stála na zastávke aj jedna staršia pani. Ako sa hovorí, celkom všedná situácia. Mala so sebou veľkú kabelku a biele rukavičky, ktoré jej priliehali na ruky ako zeleninové šupky.

Popri nás prefrčal Číňan na motorke. Trocha ma to zaskočilo. Nikdy predtým som si totiž nepomyslel, že aj Číňania môžu jazdiť na motorkách. Niekedy je skutočnosť taká priliehavá ako zeleninové šupky na rukách tej starej dámy.“ (Richard Brautigan: Starý autobus)

Všimli ste si to? Brautigan najprv použije prirovnanie: geniálne, originálne, vtipné, bláznivé, čudné, choré atď., v závislosti od vkusu čitateľa… Neskôr s rovnakým nápadom pracuje ako s metaforou. Aj takto vytvára fantastický svet svojich poviedok.

Napíšte prozaickú miniatúru, v ktorej napodobníte tento Brautiganov postup.

Riešenie

Tmavý les

Kráčal som po vychodenom chodníku, ktorý ma viedol tmavým, až nepríjemne tichým lesom. V tme mi vysoké, štíhle stromy, takmer nebadateľne tancujúce v nočnom vánku, pripomínali obrovské stonožky a ich konáre pokryté ihličím zrazu vyzerali ako desiatky pohyblivých chlpatých nôh. Stonožky boli nekonečné, ich týčiace sa hlavy nebolo pre tmu vidieť… Alebo azda naozaj nemali konca?

Dal som sa do behu. Každou sekundou som mal silnejší pocit, že ich dlhé končatiny sa stále viac a viac približujú. Drsné kôrovité telá ma chcú za každú cenu dolapiť. Avšak stonožky sa nemuseli namáhať. Vzápätí som sa totiž potkol, narazil priamo do jednej z nich a upadol do bezvedomia…

(Jakub Polačok, 1. A 2020/2021)

Súboj so Scarlattim

„Nesmierne ťažko sa žije v garsónke v San José s človekom, ktorý sa učí hrať na husliach,“ prezradila policajtom vo chvíli, keď im podávala prázdny revolver. (Richard Brautigan: Pomsta trávnika)

Ako ste iste postrehli, za touto prozaickou miniatúrou sa ukrýva hotový príbeh: dráma, poviedka, možno román… Pokúste sa napísať niečo podobné – dve tri vety, za ktorými sa bude ukrývať väčší príbeh.

Ukážky žiackych prác

VOJAK BEŽAL CEZ BOJISKO

Vojak bežal cez bojisko. V istom momente si ľahol a prestal dýchať.
(Lujza Lea Kurimaiová, 1. A 2020/2021)

BUDE TO BEZ KOMPLIKÁCIÍ. VRAVELI

„Asi rodím!“ V priebehu pár sekúnd som so zbalenou taškou privolala výťah na piate poschodie. Len čo som napočítala 12 kontrakcií za minútu, trasľavými rukami som vytočila číslo nonstop linky servisu výťahov.
(Michaela Krupová, 3. C 2020/2021)

PREČO JA?

„Žijem zdravo, nefajčím, nepijem, a predsa som ju dostala,“ prebehlo mi hlavou, keď na zem dopadol prvý prameň vlasov.
(Daniela Sykorová, 3. C 2020/2021)

DVE, DVE, DVE, DVE, DVE!

„Dve, dve, dve, dve, dve! Mám dve paličky!“ hlásil výskot z kúpeľne.
(Daniela Sykorová, 3. C 2020/2021) 

ŽIVOTNÁ STÁVKA

„Mal som to v živote ťažké. Opustila ma žena, prišiel som o prácu, nemám kde bývať… Ale dnes sa to zmenilo. Vyhral som milión!“ zvolal pán Smoliar a stavil výhru do rulety.
(Marián Filipák, 1. B 2020/2021)

DVA CENTIMETRE NIE SÚ DVA METRE

Kamarát sa mi podpísal na sadru. „Keď veľa piješ, neodhadneš hĺbku bazénu.“
(Michal Žarnay, 1. B 2020/2021)

LODE AKO ŽIVOT

Smeje sa kapitán, smeje a smeje. Lode pred ním padajú ako hnilé hrušky zo stromu. Zrazu ho smiech prejde. Spomenul si, že ho tiež čaká strmý pád. Celkom ako… staroba.
(Matej S. Tkáčik, 1. B 2020/2021)