jurajsabol.sk

Majster symboliky a alegórie, najmladší zo štvorhviezdia štúrovcov, básnik Ján Botto vo svojej romanci spracoval príbeh, ktorého koniec všetci dobre poznáme.

Prečo by sme ho teda mali čítať?

Pokročilého čitateľa na literárnom diele nezaujíma iba to, ako sa skončí, ale aj to, ako je urobené. A keďže básnik má k dispozícii iba jazykové prostriedky, je dobré poznať ich a zamyslieť sa nad ich funkčnosťou. Záujem o to, ako je dielo urobené, nám môže poskytnúť pôžitok z čítania každého verša, zmeniť utrpenie na (síce svojskú, ale predsa) zábavu.

Pre žiakov a kolegov odomykám pracovné listy, v ktorých si budeme klásť v rôznych variáciách druhú otázku z nášho titulku.

Úlohy sú zvyčajne umiestnené vedľa veršov, v ktorých treba hľadať odpoveď. Dôležité pojmy sú farebne označené.

Literárny text pochádza z najväčšej elektronickej knižnice slovenskej literatúry Zlatý fond denníka SME.

Sofokles bul najvekši grecki dramatik, co žil v Atenoch. Tragedie, co už znace, su Antigona a Vladca Oidipus.

Antigona bulo šmele dzivče, co ukazalo, že ňeňi britkim pľemenom, aľe herdim človekom. Jej herdosc i ľubosc ku bratom jej braňeli banovac skutek, co urobela. Nebala še isc za svojim i kec znala, co ju čeka. Pravda bula pre ňu vecej než život. Antigoňe še bridzil Kreon, ňe bars dobri vajda, co sebe ňedal povedzec. Dal ju zavrec do kripti, no nakoňec na to doplacel sam. Stracel ľudzi, co mal rad.

V prectaveňu Antigona od režisera Martina Čičvaka vidzime vecej vecoch, co ňebuľi v kniške. Napriklad toto Kreonovo baveňe na gitare kec Haimon daco hutorel. Kreon chcel šickim ukazac, že je chlop, bo bul na vojňe.

Lachi buľi moderne. Kreon mal obľečeni gerok jak poľitik, Antigona svojim obľečeňim pripominala šaľene dzifče, co ňezna, co zo sebu, no a Ismena take ňeviňatko. Tvorcove še snaželi obľečeňim preňesc dzej do pritomnosci.

Daľej tu bul zubni kartaček, co simboľizoval pripravu pred tim ňež Kreon prehutorel. Čisceňim zuboch še Kreon zbavuje špinavstva, co narobel.

Komedijanci maľi zmeňene repľiki. Antigona šikala na podiu pred Kreonom, abo chlop, co vypatral jak bundaš, co privedol bosoraka…

Toto co hraľi v divadľe še mi vobec ňepačelo. Daktorim vecom som ňepochopela (napriklad totim spadnutim krabicom co vypatraľi jak teľevizori na koncu hri)… Ňeznam, či tota, co hrala Antigonu, bula aš taka dobra. V kňiške mohla mac Antigona ošemnasc roki a v hre bula jakaška stara.

Lachi še mi bars nepačeli a račej by som bula, kebi maľi obľečene toto co v antike.

(Martina Javorková)

Zadanie

„Nebolo to až také hrozné: bol jasný a teplý jesenný deň. Spolu so mnou stála na zastávke aj jedna staršia pani. Ako sa hovorí, celkom všedná situácia. Mala so sebou veľkú kabelku a biele rukavičky, ktoré jej priliehali na ruky ako zeleninové šupky.

Popri nás prefrčal Číňan na motorke. Trocha ma to zaskočilo. Nikdy predtým som si totiž nepomyslel, že aj Číňania môžu jazdiť na motorkách. Niekedy je skutočnosť taká priliehavá ako zeleninové šupky na rukách tej starej dámy.“ (Richard Brautigan: Starý autobus)

Všimli ste si to? Brautigan najprv použije prirovnanie: geniálne, originálne, vtipné, bláznivé, čudné, choré atď., v závislosti od vkusu čitateľa… Neskôr s rovnakým nápadom pracuje ako s metaforou. Aj takto vytvára fantastický svet svojich poviedok.

Napíšte prozaickú miniatúru, v ktorej napodobníte tento Brautiganov postup.

Riešenie

Tmavý les

Kráčal som po vychodenom chodníku, ktorý ma viedol tmavým, až nepríjemne tichým lesom. V tme mi vysoké, štíhle stromy, takmer nebadateľne tancujúce v nočnom vánku, pripomínali obrovské stonožky a ich konáre pokryté ihličím zrazu vyzerali ako desiatky pohyblivých chlpatých nôh. Stonožky boli nekonečné, ich týčiace sa hlavy nebolo pre tmu vidieť… Alebo azda naozaj nemali konca?

Dal som sa do behu. Každou sekundou som mal silnejší pocit, že ich dlhé končatiny sa stále viac a viac približujú. Drsné kôrovité telá ma chcú za každú cenu dolapiť. Avšak stonožky sa nemuseli namáhať. Vzápätí som sa totiž potkol, narazil priamo do jednej z nich a upadol do bezvedomia…

(Jakub Polačok, 1. A 2020/2021)