Erik Jakub Groch (1957)

„Poézia je duchovným stavom.“

- spisovateľ, rozhlasový tvorca,

- rodisko: Košice,

- podieľal sa na vydaní 4 samizdatových literárnych zborníkov Trinásta komnata a 2 zborníkov Nacelle,

-1990- redaktorom Kultúrneho života, spoluzakladateľom a redaktorom literárneho časopisu Tichá voda, založil vydavateľstvo Knižná dielňa Timotej,

- prehľad tvorby: zbierka Súkromné hodiny smútku – debut, zbierky Baba Jaga: Žalospevy, Bratsestra, L´acinéma - týmito zbierkami nadviazal na svoju prvotinu, písal aj rozhlasové hry (Zajtra si pustíme šarkana) a rozprávkové cykly (Cililink)    

Poetika jeho tvorby:

- základom Grochovej poetiky je tzv. kresťanská lyrika v civilnejšom nepriamo nadväzuje na tradície katolíckej moderny,

- do popredia vystupuje autentická duchovná realita a pevný hodnotový systém,

- etické princípy, ktoré robia človeka človekom,

- orientácia na „chlapčensky čisté“ medziľudské vzťahy,

- hlboké zaujatie pravdou,

- básnický mysticizmus,

- témy: skaza, smrť, zloba, nenávisť, láska, neha, pravda, milosť a nádej,

- snaží sa postihnúť zmysel ľudskej existencie,

- pritakáva nadčasovým hodnotám života,

- v tretej zbierke Bratsestra sa autor posunul od hravého k meditatívnejšiemu typu poézie, ktorá vzdialene pripomína princíp biblických podobenstiev,

- nestráca schopnosť dotyku s každodennosťou,

- autor akcentuje potrebu porozumenia a lásky nielen medzi ľuďmi, ale aj vo vzťahu k všetkému živému, čo človeka obklopuje a napĺňa ho svojím dychom,

- najmä v druhej básnickej zbierke Grochova poézia nadobudla modernejší výraz, a to cez zapojenie lyrickej postavy do významového diania- postava Baby Jagy tu symbolizuje stelesnenie zla v ľudských životoch,

Súkromné hodiny smútku

Nemal dvere,

a možno preto

ich stále hľadal,

aby raz,

až odíde,

mal za sebou

čo zatvoriť. 

- prvotina,

- priniesla poéziu už jednoznačne vyzretej básnickej osobnosti,

- autor sa svojimi veršami usiloval odhaľovať „odvrátenú stránku“ spoločenského bytia v predchádzajúcich rokoch i situáciu jednotlivca v totalitnom zriadení,

- nerobil to s buričským gestom, skôr pritlmene, bez sebaštylizácie do polohy jediného spravodlivého,

- vášnivé zaujatie pravdou,

- Grochových veršov je na jednej strane vyzbrojený racionalitou voči nezmyslom a násilenstvám spoločenskej reality, na druhej strane je až romanticky nežný, takmer bezbranný vo vzťahu k žene, ktorú má rád,

- ideovou dominantou zbierky je túžba po humanite, odhodlanie lyrického subjektu konať dobro,

TO (z knihy TO)

Pozerám sa na stôl pod lakťami.

Nie je to pole, ani tráva

šumiaca inými jazykmi.

Je to stôl, z dreva, zo stromu,

z usínajúcej hviezdy, z ničoho.

Nechápem to a vonia to.

V zbierke To, v súlade s autorovým názorom reč hľadá svoje ústa, básnik hľadá svoj nový výraz, miestami sa prechyľujúci až do podoby básnického a jazykového experimentu.

PÍSANÍM (z knihy L’ACINÉMA)

Je také tajomné byť slovom stúpajúcim z dažďov.

Z každého nasledujúceho búrlivého jednania poznávam:

vždy budem odoberať z náklonnosti prijímania.

Nepretržitosť rozhodovaní je rozväzovaním definitív.

To preto mením, škrtám, vyhadzujem, pálim, dávam sa vidieť.

Nič nemôže zabrániť krčahu rozpadnúť sa na vodu.

- v tretej svojej básnickej zbierke vyslovuje – pravda, nie priamočiaro, apelatívne, pateticky, ale prostredníctvom esteticky účinnej obraznosti – potrebu nádeje, návratu k tradičným hodnotám, k humanite

Anita Olexyová, Ivana Buranovská