IVAN ŠTRPKA

Ivan Štrpka sa narodil 30. júna 1944 v Hlohovci ako synovec iného významného slovenského básnika tej doby, Ivana Kupca. Je to človek so širokým záberom, je básnikom, textárom, esejistom a prozaikom zároveň. Spolu s Ivanom Laučíkom a Petrom Repkom ho radíme k tzv. Osamelým bežcom. Spájala ich estetická príbuznosť a spoločný náhľad na svet.

Ivan Štrpka vyrastal vo Veľkom Záluží pri Nitre v Obecnom dome a v rozhovore pre Dotyky hovorí: ,,Otec bol za Slovenského štátu notárom. Po vojne sa z Obecného domu stal národný výbor, otca vyhodili zo zamestnania a nám postupne ukrajovali z bytu jednu izbu po druhej, vždy tú, kde sme mali Vianoce.“

Možno práve preto je jedným zo základných symbolov jeho poézie symbol baránka. Prostredníctvom neho zobrazuje skutočnosť a aj vzťah jednotlivca k štátu. Jeho poézia sa vyznačuje častými odkazmi na iných autorov (T. S. Eliot, F. G. Lorca, E. Pound a i.). Štrpka veľmi často využíva zátvorky. Vyjadrujú paralelnosť pohľadov na obrazy fantazijného sveta a obrazov sveta reálneho.

Osamelí bežci sa stretli v redakcii časopisu Mladej tvorby a spoločne vydali dva manifesty:

Návrat anjelov (vyšiel v 1. čísle Mladej tvorby v r. 1964)

Prednosti trojnohých slávikov vyšiel v 5. čísle Mladej tvorby v r. 1964)

Už od puberty mňa aj mojich priateľov zaujímala mnohovýznamovosť. Širšie významové pole. Sieť, do ktorej sa dá všeličo zachytiť pulzáciou jej jednotlivých bodov, (...) označenie sme si zvolili ako vyjadrenie nášho životného pocitu. (...) Literatúra bola inštitúciou. My sme nechceli byť v inštitúcii, pod jej kuratelou, nechceli sme sa jednoducho priradiť. Aj domáci literárny kontext sa nám zdal veľmi úzky, aj celá kultúrnopolitická situácia. Druhý význam – bežec. Záchvevy... a ... stvoriť svet na mieru vlastného kriku a predstavy. Myslím si, že odtiaľto som sa veľmi ďaleko nedostal, v istom zmysle sa cítim byť stále na začiatku, aj keď som dospelý chlap a všeličo mám za sebou.

V tomto manifeste odzneli výhrady na celú dovtedajšiu slovenskú poéziu okrem Válka a časti konkretistov. Jednoznačne tu formulovali cieľ svojej poézie.

Pocity smútku zo straty najbližšieho vyjadril v zbierkach básní – Rovinsko, juhozápad,  Smrť matky

Podieľal sa na textoch beatového hudobníka Deža Ursinyho. Výsledkom tejto spolupráce bolo viac ako 10 gramofónových platní. Prvýkrát  sa dostal do povedomia čitateľov svojou debutovou básňou v časopise Mladá tvorba. Knižne debutoval v roku 1963  dielom Dúfam, že nevyrušujem .Za jeho samostatný knižný debut sa považuje dielo Krátke detstvo kopijníkov.

Ďalšie diela:

Tristan Tára (1971),

Krásny nahý svet,

Teraz a iné ostrovy - obsahuje programovo ekologické básne,

Všetko je v škrupine,

Rukojemník - jeho jediný román,

Majster Mu,

Kŕč rozvetvenej dlane a iné eseje – reakcia na dobovú politickú situáciu a najmä na jej dôsledky na stav občianskej spoločnosti.

Ukážka z románu Rukojemník:

Jeden sen zložený z dvoch rozličných snov dvoch sniacich alebo dve rôzne časti sna, ktorý je vlastne jeden, sníval sa nadránom dvom rôznym postavám. Do jedného spoločného, do seba presne zapadajúceho sna sa to všetko spája v tejto chvíli, pred nami.

Michal Mačík, Dávid Tirpák