Kamil Peteraj (1945)

Kamil Peteraj sa narodil 18. 9. 1945 v Bratislave. Všetky školy vychodil vo svojom rodisku. Absolvoval konzervatórium (odbor husle) a štúdium dramaturgie na Divadelnej fakulte VŠMU. Ako 19-ročný vstúpil do slovenskej literatúry. Pracoval ako dramaturg spevohry na Novej scéne v Bratislave, v súčasnosti pracuje v reklamnom priemysle.

Jeho básnickou prvotinou je zbierka básní Sad zimných vtákov, o rok neskôr vydal zbierku Čas violy. V týchto zbierkach do istej miery nadväzuje na poetiku vtedy dominantnej skupiny konkretistov, a to uplatňovaním zmyslovej názornosti. Autor sa v týchto knihách prejavuje ako objektívny senzualista, ktorý sa opiera o prírodnú scenériu: „v sade sa rozsvietili harfy... vydaný, na obraz hviezdy... jeho listy nesú studne...“ (báseň Bolesť, zb. Sad zimných vtákov), využíva množstvo asociácií, rozvíja obraznosť a personifikačnú asociatívnu metaforu: „Prvé semienko sadze už možno rozotrieť na noc, akési babie leto preťahuje cez okno kožušinu jesene...“ (báseň Údes, zb. Čas violy). Jeho častými motívmi sú strom, voda, vietor, hviezdy... Niektoré z nich prerastajú do symbolov (napr. strom ako podobenstvo života).

V zbierke Lipohrádok vyjadruje potrebu harmónie v ľudskom bytí a hovorí o zraniteľnosti človeka prostredníctvom originálnej obraznosti, ktorou približuje čitateľovi život „malej prírody“, zobrazenej cez svet bylín, lupeňov, kvetov a chrobákov.

Sedemdesiate roky znamenali v Peterajovej tvorbe pôsobenie v oblasti písania populárnej hudby. Spolu s Borisom Filanom je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej textovej tvorby. Jeho textové začiatky sú späté s legendárnou bigbítovou skupinou Prúdy (platňa Zvonky, zvoňte). Mnohé z jeho piesňových textov boli a doteraz sú veľkými hitmi. Jeho textové umenie sa vyznačuje tematickou a motivickou originalitou, básnickými metaforami, originálnym jazykom a nesentimentálnym prístupom ku skutočnosti. Mnohé jeho piesňové texty sú zároveň básňami, ich estetická účinnosť sa stretla s priaznivým ohlasom nielen čitateľov, ale aj literárnej kritiky. Medzi tieto knižné vydania patria Texty, Bosá láska, Pop texty. Zo zbierky Texty je dodnes veľmi populárne hudobné stvárnenie básne Balada o poľných vtákoch, ktorú naspieval Miroslav Žbirka. V tejto básni je mnoho krásnych metafor personifikácií, napr. „ľakajú sa klietky rúk, pasce krásnych slov... neženie ich blázon čas...“

Kamil Peteraj sa uplatnil aj ako spoluautor piesní legendárneho slovenského muzikálu Cyrano z predmestia.

Ironické slovné paradoxy, prudké asociácie či aforistické pointy rezonujú v zbierke Faust a margaréty alebo Minútové básne. Autor si v nich všíma problematiku medziľudských vzťahov a pocity odcudzenosti súčasníka.

Výber básní z rokov 1965-1995 Aleluja, schúlená svedčí o básnickej ceste a ľudskom poznaní na osi príroda-človek-láska-civilizácia. Autor sa na nej mení z nežného prírodného lyrika na básnika lásky, imaginácie a asociácie. Koniec patrí priam sarkastickému resumé na vlastný účet, v ktorom nechýba nádej „zajtrajšieho vzlietnutia“, čo je vystihnuté v básni Pád zo zbierky Lyrické korzo.

Pád

pád vtáčieho pierka
akoby na okamih
zakryl iné

podstatnejšie veci

a predsa ho sleduješ
lebo je na ňom
náklad včerajšieho neba

a zajtrajšieho vzlietnutia

Karol Wlachovský mu vzdáva hold za to, že má nespornú zásluhu na tom, že na Slovensku sa prestala písať „poézia iba do kníh a pamätníkov“. Aj to svedčí o jeho obrovskom prínose do slovenskej literatúry a umenia, taktiež o jeho umelecky vyhranenej osobnosti a vlastnom básnickom rukopise.

Vypracovali: Ivana Baluchová, Ivana Billá