Štefan Moravčík sa narodil počas 2. svetovej vojny. S ohľadom na vtedajšiu dobu a vpád sovietskych vojsk na naše územie boli jeho diela s „odviazanou morálkou“ na tú dobu nevídané. Hlásal sexuálnu revolúciu ako cestu k oslobodeniu človeka. Kritizoval svojich literárnych súčasníkov. Neostali mu nič dlžní, a tak jeho meno bolo začiatkom 70. rokov
symbolom „rozvratu“ mladej poézie. Nepatril však k rebelantom, ktorí kritizovali vládnu moc, a preto nebol väznený, a ani mu nebolo zakázané publikovať svoje diela. (Aspoň som sa o tom v materiáloch nedočítala). Držal sa svojich jednoduchých námetov a to mu zaručilo „bezúhonnosť“. Autor sa musel sklamať v láske (asi ho podviedla žena), lebo sa veľmi často vyjadruje hanlivo o ženách. Žije vo svojich spomienkach, ktoré sa odohrali ešte pred „zradou“.
Vo svojom diele SELANKA využíva sexuálny námet, ktorý sa v tej dobe určite mohol odohrať. Mladý pár niekto vyrušil pri radovánkach. Vyjadruje sa však dvojzmyselne vo verši:
vystrašení vtáci
hľadali ťažko pod krídlami vzduch
Čo si autor pod týmto veršom predstavoval, to môžeme len
tušiť.
V básni SLOVO BIELA LASTOVIČKA autor vyzdvihuje báseň. Štylizuje sa do postoja básnika, ktorý len cez báseň dokáže vyjadriť lásku, ktorú tam veľakrát opisuje, ale priamo pomenuje len raz.
ŽIVOT V ZÁTVORKE - v tejto jeho básni sa veľmi
chaoticky vyjadruje o živote (ktorý predstavuje vtáčatko)
a smrti (kvetný puk). Verš:
Aj ruže aj smrť z krvavého puku,
na ktorom sedí vtáčatko
a kukoce mi kuku!
Chce nám vsugerovať, že život je cennejší ako smrť, ale iba keď je radostný (kuku).
V básni S KÝM autor polemizuje nad tým, či je ľahšie ísť životom po boku niekoho silného, ale tvrdohlavého (s tvrdým prameňom horským) alebo s niekým slabším, ale za to príjemnejším (s človekom prostým z mesta, dediny)
POÉZIA – autor pravdepodobne rozpráva o svojom mladíckom harašení, keď chcel všetko vyskúšať: Čert vzal tie noci špinavé, mastné... „nahryznúť všetky jabĺčka“.
Avšak nič neostáva bez následkov. V tejto básni sú následkom jeho „mladíckosti“ deti. Ale ako v živote všetko pominie, tak pominula i jeho mladosť a ostalo mu len jeho chatrné telo.
V básni AJ NAOPAK cítiť autorovu radosť z jari po
dlhej zime. Je tu doslova radosť zo života, ale aj láska. V tejto básni sú opäť dvojzmyselné vyjadrenia a nech si každý urobí
o nich názor sám:
„A s milým mýlim sa ...“
„A slávik kýval sa, letel...“
TETKA ONDROVKA – píše o starej babe, ktorá rozpráva
o svojich chamtivých deťoch a mužovi pijanovi. Avšak tá žena by sa nemala
sťažovať, ale pouvažovať nad sebou, že chyba je možno v nej. Deti naučila
chamtivosti asi preto, že im v živote veľa nedopriala a o mužovo pijanstvo sa nezaujímala. Možno bola taká škaredá,
že muž trávieval čas radšej v krčme ako sa na ňu pozerať, a tak
vzniklo jej životné trápenie. Zanedbávala svoje deti a následky na seba nenechali dlho čakať
boli: 1.dcéra sa prespala s učiteľom:
išeu si k nám jakože napumpovat picigl –
a napumpovau nám dcéru Kačenku.
2. synovia, ktorých sa bála, išli na vojnu.
Vo VIANOČNEJ BRITVE uvažuje o tom, že medzi dvoch ľudí, ktorí sa naozaj milujú, nemôže nič vstúpiť, aby ich rozdelilo, ale môže ich od seba rozdeliť nevera (autorovo pomenovanie jeho ženy: kurvica).
ČURÝ LUCH – opisuje pudovosť manželiek, ktoré sa snažia so svojimi milencami schovať pred celým svetom, pritom si neuvedomujú, že ich vlastný muži sú sami doma so svojím žiaľom. Popisuje svoje trpké pocity, z ktorých sa snaží všetkými silami dostať:
Škrabal som sa z toho hrobu,
ani som mu nezakýval,
slovíčkom sa neprihlásil
Spomína, ako nachytal svoju ženu a táto myšlienka ho
zožiera, preto končí svoju báseň troma bodkami, ktoré symbolizujú jeho
nekonečný žiaľ.
Barbora Brhlíková a Lucia Cehelníková