Štefan Moravčík sa narodil počas 2. svetovej vojny. S ohľadom na vtedajšiu dobu a vpád sovietskych vojsk na naše územie boli jeho diela s „odviazanou morálkou“ na tú dobu nevídané. Hlásal sexuálnu revolúciu ako cestu k oslobodeniu človeka. Kritizoval svojich literárnych súčasníkov. Neostali mu nič dlžní, a tak jeho meno bolo začiatkom 70. rokov

symbolom „rozvratu“ mladej poézie. Nepatril však k rebelantom, ktorí kritizovali vládnu moc, a preto  nebol  väznený, a ani mu nebolo zakázané publikovať svoje diela. (Aspoň som sa o tom v materiáloch nedočítala). Držal sa svojich jednoduchých námetov a to mu zaručilo „bezúhonnosť“. Autor sa musel sklamať v láske (asi ho podviedla žena), lebo sa veľmi často vyjadruje hanlivo o ženách. Žije vo svojich spomienkach, ktoré sa odohrali ešte pred „zradou“.

 

 

Vo svojom diele SELANKA využíva sexuálny námet, ktorý sa v tej dobe určite mohol odohrať. Mladý pár niekto vyrušil pri radovánkach. Vyjadruje sa však dvojzmyselne vo verši:


vystrašení vtáci

hľadali ťažko pod krídlami vzduch                


Čo si autor pod týmto veršom predstavoval, to môžeme len tušiť.

 

V básni SLOVO BIELA LASTOVIČKA autor vyzdvihuje báseň. Štylizuje sa do postoja básnika, ktorý len cez báseň dokáže vyjadriť lásku, ktorú tam veľakrát opisuje, ale priamo pomenuje len raz.

 

ŽIVOT V ZÁTVORKE - v tejto jeho básni sa veľmi chaoticky vyjadruje o živote (ktorý predstavuje vtáčatko) a smrti (kvetný puk). Verš:

Aj ruže aj smrť z krvavého puku,

na ktorom sedí vtáčatko

a kukoce mi kuku!

Chce nám vsugerovať, že život je cennejší ako smrť, ale iba keď je radostný (kuku).

 

V básni S KÝM autor polemizuje nad tým, či je ľahšie ísť životom po boku niekoho silného, ale tvrdohlavého (s tvrdým prameňom horským) alebo s niekým slabším, ale za to príjemnejším (s človekom prostým z mesta, dediny)

 

POÉZIA – autor pravdepodobne rozpráva o svojom mladíckom harašení, keď chcel všetko vyskúšať: Čert vzal tie noci špinavé, mastné... „nahryznúť všetky jabĺčka“.

 

Avšak nič neostáva bez následkov. V tejto básni sú následkom jeho „mladíckosti“ deti. Ale ako v živote všetko pominie, tak pominula i jeho mladosť a ostalo mu len jeho chatrné telo.

 

V básni AJ NAOPAK cítiť autorovu radosť z jari po dlhej zime. Je tu doslova radosť zo života, ale aj láska. V tejto básni sú opäť dvojzmyselné vyjadrenia a nech si každý urobí o nich názor sám:

„A s milým mýlim sa ...“

„A slávik kýval sa, letel...“

                                              

 

TETKA ONDROVKA – píše o starej babe, ktorá rozpráva o svojich chamtivých deťoch a mužovi pijanovi. Avšak tá žena by sa nemala sťažovať, ale pouvažovať nad sebou, že chyba je možno v nej. Deti naučila chamtivosti asi preto, že im v živote veľa nedopriala a o mužovo pijanstvo sa nezaujímala. Možno bola taká škaredá, že muž trávieval čas radšej v krčme ako sa na ňu pozerať, a tak vzniklo jej životné trápenie. Zanedbávala svoje deti a následky na seba nenechali dlho čakať boli: 1.dcéra sa prespala s učiteľom:

išeu si k nám jakože napumpovat picigl

napumpovau nám dcéru Kačenku.

 

2. synovia, ktorých sa bála, išli na vojnu.

 

Vo VIANOČNEJ BRITVE uvažuje o tom, že  medzi dvoch ľudí, ktorí sa naozaj milujú, nemôže nič vstúpiť, aby ich rozdelilo, ale môže ich od seba rozdeliť nevera (autorovo pomenovanie jeho ženy: kurvica).

 

 

ČURÝ LUCH – opisuje pudovosť manželiek, ktoré sa snažia so svojimi milencami schovať pred celým svetom, pritom si neuvedomujú, že ich vlastný muži sú sami doma so svojím žiaľom. Popisuje svoje trpké pocity, z ktorých sa snaží všetkými silami dostať:


Škrabal som sa z toho hrobu,

ani som  mu nezakýval,

slovíčkom sa neprihlásil


Spomína, ako nachytal svoju ženu a táto myšlienka ho zožiera, preto končí svoju báseň troma bodkami, ktoré symbolizujú jeho nekonečný žiaľ.


Barbora Brhlíková a Lucia Cehelníková